FX.co ★ 7 zaujímavých faktov o japonskej mene

Rin a sen

Japonský jen (jeho medzinárodný symbol je ¥ alebo JPY) má dlhú históriu. V minulosti sa delil na sen a rin. Na začiatku 20. storočia sa 1 jen rovnal 100 senov a 1 000 rinov. Pre devalváciu jenu stiahli sen a rin z obehu v roku 1954. Zákonom o nakladaní s malými menami a o zlomkovom zaokrúhľovaní platieb došlo k zrušeniu platnosti mincí v hodnote nižšej ako jeden jen.

Od razenia tokugawských mincí k menovým reformám

V rokoch 1603 až 1869 malo Japonsko jedinečný menový systém – razenie tokugawských mincí. Podľa vtedajších zákonov mali miestni feudáli právo raziť vlastné mince. Tento peňažný systém pretrval počas celého obdobia Tokugawa, pričom v obehu bolo 1 694 druhov mincí, čo bránilo ekonomickému rozvoju Japonska. V roku 1868 krajina uskutočnila rozsiahle politické a ekonomické reformy, ktoré položili základ jej priemyselnej sily. Japonsko potrebovalo spoločnú menu. Tou sa na základe menových reforiem v roku 1871 stal japonský jen ako národná mena. Minca dostala pomenovanie podľa svojho dokonale okrúhleho tvaru (slovo „jen“ v japončine znamená „kruh“ alebo „okrúhly predmet). Jen vstúpil do obehu v roku 1869 vo forme strieborných a zlatých mincí.

Foto: 1 jen (1897)

Zlatý štandard

V roku 1869 Japonsko prijalo zlatý štandard, pričom 1 jen zodpovedal 1,5 g čistého zlata. Systém zlatého štandardu sa prestal používať v roku 1933. Jen bol prvýkrát naviazaný na americký dolár v roku 1939 (1 dolár = 4,2675 jenu). V roku 1949 sa Japonsko pripojilo k brettonwoodskej menovej sústave. V roku 1953 došlo k úprave zlatého štandardu a stanoveniu hodnoty jenu ako 2,5 mg čistého zlata. Neskôr si japonská mena získala postavenie svetovej rezervnej meny. História moderného jenu sa začala písať v roku 1953, keď ho uznal MMF. Od roku 1973 už JPY nie je viazaný na dolár.

Duševná vyrovnanosť samurajov a vysoká odolnosť jenu

Japonský jen je považovaný za jednu z najstabilnejších mien na svete. Mnohí investori ho vyhľadávajú ako bezpečné aktívum. Táto mena dokáže posilňovať aj počas globálnych finančných otrasov, čo priťahuje účastníkov trhu. Od roku 1949 do apríla 2020 zaznamenal jen niekoľko cyklov rastu voči doláru. V dôsledku toho sa jeho hodnota vyšplhala z 360 jenov na 107 jenov za dolár. V povojnovom období japonská ekonomika začala expandovať a presúvať svoje zameranie na medzinárodný obchod, v dôsledku čoho sa jej národná mena posilnila. Japonsko je jedným z najväčších svetových vývozcov automobilov, zariadení, elektroniky a vysokokvalitných komponentov.

Líce a rub: spojenie filozofie a mystiky

V súčasnosti sú v obehu bankovky v hodnote 1 000, 2 000, 5 000 a 10 000 jenov, ako aj mince v hodnote 500, 100, 50, 5 jenov a 1 jen. Mince obsahujú obrázky, ktoré súvisia s filozofickými a náboženskými dejinami Japonska. Na lícnej strane bankovky v hodnote 10 000 jenov je zobrazený Yukichi Fukuzawa, filozof a pedagóg z 19. storočia. Na zadnej strane je vták Fénix z chrámu Byodo-In. Jediným emitentom jenu je centrálna banka Bank of Japan. 55 % podiel v nej vlastní štát, pričom zvyšných 45% je rozdelených medzi akcionárov, ktorí nemajú hlasovacie práva. Vedenie banky menuje japonská vláda.

Miesto v medzinárodnom platobnom systéme

Japonský jen je jednou z mien v rámci zúčtovacieho systému CLS. Continuous Linked Settlement (CLS) je medzinárodný systém, ktorý svojim členom poskytuje zúčtovacie služby na devízovom trhu. Táto inštitúcia uznáva jen ako kľúčovú rezervnú menu spolu s americkým dolárom. Až do vzniku eura bol jen bol na čele, pokiaľ ide o objem globálneho obchodovania a podiel v devízových rezervách iných svetových mocností. V súčasnosti dosahuje jeho celkový podiel na devízových rezervách 3,3 %.

Pohyblivý výmenný kurz

Výmenný kurz jenu voči iným menám je určený obchodovaním na globálnom devízovom trhu. Závisí od dopytu a ponuky, je teda pohyblivý. O pohyblivosti výmenných kurzov hlavných medzinárodných mien rozhodol Medzinárodný menový fond v 70. rokoch 20. storočia. Pohyblivosť výmenného kurzu je jedným zo základných princípov tzv. jamajskej menovej sústavy. Ako mena s nízkym výnosom je jen žiadaný medzi účastníkmi trhu, ktorí profitujú z rozdielu v úrokových sadzbách obchodovaných mien – tzv. carry trade. Ako kľúčové rezervné aktívum je zas jen žiadaný pri predaji. To prispieva k jeho volatilite a k vyšším ziskom.