Eve Arnold
Eve Arnoldová (1912-2012) bola prvou fotografkou, ktorá pracovala pre svetoznámu agentúru Magnum Photos. Ako nadaná fotoreportérka významne prispela k spravodajskej fotografii. Podľa odborníkov sa Arnoldová vo svojich dielach zameriavala predovšetkým na tému detstva, vzťahu rodičov a detí. Vďaka citlivosti a inteligencii, ako aj odvahe spojenej s ambicióznosťou dokázala fotoreportážne živo zachytiť ohniská diania na našej planéte - od politických demonštrácií až po uzavreté inštitúcie. Arnoldová fotografovala aj prominentov ako Margaret Thatcherová, Alžbeta II., Marilyn Monroe, Marlene Dietrichová a ďalšie známe osobnosti. Eve Arnold vždy hovorila, že jadrom príbehu je vždy osobnosť človeka. Fotografi preto podľa nej musia venovať väčšiu pozornosť ľuďom vystupujúcich v ich fotoreportáži.
Graciela Iturbide
Mnohí kritici zdôrazňujú, že fotografie mexickej fotografky Graciely Iturbideovej sú výrazne kinematografické, priam filmové. V tom ju hlboko ovplyvnilo štúdium na filmovej škole Centro de Capacitación Cinematográfica. Graciela poukázala na to, že jej práca obsahuje umelecké postupy takých fotografických majstrov, ako sú Henri Cartier-Bresson, Josef Kudelka a Sebastião Salgado. Zaujímali ju témy ako hľadanie identity, novosť v každodennom živote, ako aj úloha žien v spoločnosti. V roku 1978 vytvorila na objednávku Etnografického archívu Národného ústavu pôvodných obyvateľov Mexika niekoľko fotografií Indiánov z kmeňa Seri, Juchitan a ďalších. Prostredníctvom objektívu fotoaparátu Iturbideová spoznávala kultúru a zvyky rôznych národov.
Victoria Ivleva
RRuská fotoreportérka Viktoria Ivleva je jedinou fotografkou, ktorá bezprostredne po katastrofe vstúpila do štvrtého bloku černobyľskej jadrovej elektrárne. Fotoreportáž z černobyľského reaktora získala cenu World Press Photo Golden Eye, najvyššie ocenenie vo svete fotografie. Ivlevovej fotografie boli publikované vo významných ruských a zahraničných časopisoch, ako napríklad The Guardian a The New York Times. V roku 1994 ako jediná ruská fotografka zachytila genocídu v Rwande. Ivlevová sa snažila udalosti nielen fotografovať, ale aj pomôcť hrdinom svojich správ. Viedlo to k vnútornej kríze. Po návrate z Rwandy prestala fotografovať. Trvalo celých 10 rokoch, kým Ivlevová našla silu vrátiť sa k svojmu životnému poslaniu - fotografii. Pritom sa však aj výrazne angažovala verejne.
Sally Mann
Populárna americká fotografka, certifikovaná špecialistka Sally Mannová je známa mnohými fotografiami svojich dcér. Venuje sa témam detstva a dospievania, ako aj dievčenskej príťažlivosti. V roku 1988 jej vyšla zbierka fotografií „At Twelve: Portraits of Young Women“ (Dvanásťročné: portréty mladých žien). V roku 1992 vydala album „Blízki príbuzní“, kde zachytila príbeh dospievania so svojimi deťmi. Na týchto snímkach sa prejavujú fotografkine úvahy o dospievaní, pominuteľnosti života a tiež o téme smrti. “Fotografie otvárajú dvere do minulosti, ale umožňujú tiež pohľad do budúcnosti. Fotografia nemá žiadne pravidlá; nie je to šport. Jediné, na čom záleží, je výsledok, a je jedno, ako sa dosiahne. Japonci majú výraz, ktorým označujú dvojakosť vnemu: mono no aware. Znamená to „krásu poznačenú smútkom“, pretože skutočná krása nemôže existovať bez zatuchnutého závanu rozkladu." Toto uviedla o svojej tvorbe Sally Mannová, ktoré bola presvedčená, že ľudia by mali robiť to, na čom najviac záleží a pokúsiť sa zachytiť najdôležitejšie okamihy života.
Nan Goldin
Jednu z najvplyvnejších fotografických tvorkýň druhej polovice 20. storočia je podľa odborníkov Nan Goldinová. Nositeľka vysokého francúzskeho štátneho vyznamenania Rad Čestnej légie dôkladne skúma citlivé témy ako ženská sexualita, závislosť v osobných vzťahoch a rodová identita, svojím objektívom zachytávajúc násilie, alkohol a drogovú závislosť či život a zvyky newyorskej bohémy z 80. rokov. Z oných čias pochádza aj Goldinovej séria fotografií „The Ballad of Sexual Addiction“ (Balada o sexuálnej závislosti). Osud fotografky výrazne poznačila tragická udalosť v rodine: keď mala Nan 12 rokov, spáchala samovraždu jej staršia sestra. Hlavnými témami Goldinovej diel boli autoportréty, ako aj fotografie blízkych a slávnych ľudí.
Margaret Bourke-White
Americká fotografka Margaret Bourke-White (1904-1971)sa stala priekopníčkou v mnohých oblastiach: prvou vojnovou korešpondentkou v USA, ktorá mohla pracovať na fronte, ako aj prvou fotografkou pre časopis Life. Prívlastky „prvá“, „jediná“, „jedinečná“ podľa analytikov sprevádzali M. Bourke-Whiteovú po celý život. Azda najviac ju preslávil fotografický portrét ženy v leteckej uniforme, ktorá stojí pred vojenským bombardérom. Počas vojny visel takmer vo všetkých kasárňach. Na konci vojny Burke-Whiteová fotograficky vyrozprávala príbeh koncentračného tábora Buchenwald, ako aj z pracovného tábora Lipsko-Thekla. Po druhej svetovej vojne vydala knihu „Drahá vlasť, ticho odpočívaj“, kde písala o svojej práci vojnovej korešpondentky. Neskôr pracovala v Indii, Pakistane a Južnej Afrike.
Carol Goosey
V portfóliu fotoreportérky Carol Gooseyovej sa nachádza asi 15 prestížnych ocenení. Ako jediná novinárka získala štyrikrát Pulitzerovu cenu. Ceny získala za fotografie kosovských utečencov z 90. rokov, ako aj za publikáciu snímok americkej vojenskej operácie „Podpora demokracie“. Ocenené boli aj série jej fotoreportáží, v ktorých zachytila následky zemetrasenia na Haiti v roku 2010. Carol hovorila, že najdôležitejším svetlom, ktoré sa pri fotografovaní snažila rozlíšiť a zachytiť, je vyžarovanie, ktoré vychádza z každého človeka. Pri fotografovaní venovala veľkú pozornosť ľudským emóciám, najmä vo chvíľach hlbokého smútku a bolesti.
Dorothea Lange
Za jednu z najvýraznejších predstaviteliek dokumentárnej fotografie minulého storočia odborníci považujú Dorotheu Langeovú (1895-1965). Bola kronikárkou dejín Spojených štátov v prvej polovici 20. storočia. Táto legendárna fotografka mala nesmierny vplyv na vývoj dokumentárnej fotografie. Všeobecne známou sa stala po sérii obrázkov o Veľkej hospodárskej kríze v USA. Ikonická bola najmä jej séria fotografií „Migrujúca matka“ (1936). Ich hlavná predstaviteľka, Florence Owens Thompsonová, sa musela po smrti svojho manžela presťahovať so 7 deťmi do kalifornského pracovného tábora. Fotografia jej hladných detí túliacich sa k svojej na kosť vychudnutej matke sa stala symbolom veľkej hospodárskej krízy.