FX.co ★ 7 príčin nerovnosti vo svete

Vzdelanie

Podľa analytikov je úroveň vzdelania jednou z hlavných príčin sociálnej nerovnosti. Vzdelanie určuje budúci príjem ľudí – rozhoduje, či budú mať slabo platené alebo dobre platené zamestnanie. Čím lepšie má zamestnanec vzdelanie, tým dôležitejšie sú jeho zručnosti. Korelácia medzi úrovňou vzdelania a platom platí v rozvinutých krajinách a veľkých mestách. Ako však človek dokáže svoje vzdelanie uplatniť, to závisí od jeho osobných vlastností.

Rozvoj inovatívnych technológií

Niektorí odborníci sa domnievajú, že rozvoj inovatívnych technológií je jedným z dôvodov vysokej nezamestnanosti. Pokrok technológií v robotike podľa nich vedie ku konkurencii medzi robotom a človekom, čo môže ľudí pripraviť o prácu o prácu. Netýka sa to len robotníkov, ale aj bielych golierov. Vďaka aktívnemu rozvoju umelej inteligencie môžu roboty nahradiť ľudí aj v takých oblastiach ako veda a umenie. Strata pracovných miest preto vedie k znižovaniu miezd a nerovnosti.

Rodová nerovnosť na trhu práce

Rodová nerovnosť na trhu práce je stále aktuálnou témou vo väčšine krajín sveta. Napríklad v USA dostávajú ženy, ktoré pracujú na plný úväzok, iba 77 % mzdy mužov. Na druhej strane však muži pracujúci na čiastočný úväzok môžu zarábať menej ako ženy. Podľa odborníkov sú tieto rozdiely výsledkom rodovej nerovnosti a prístupu k práci. Ženy teda pri hľadaní zamestnania zvažujú nielen výšku platu, ale aj iné faktory, ako je napríklad vyhovujúci pracovný čas, dobrý tím atď.

Globalizácia

Globalizácia každý deň mení svet, v ktorom žijeme. A časom táto tendencia bude rásť. Podľa odborníkov má globalizácia významný vplyv na nerovnosť. Keďže medzinárodný obchod neustále rastie, pracovníci z bohatých a chudobných krajín si navzájom konkurujú. Príjmy pracujúcich v rozvinutých krajinách pretov klesajú a v spoločnosti rastie napätie.

Kvantitatívne uvoľňovanie

Kvantitatívne uvoľňovanie je jedným z hlavných cieľov hospodárskej politiky v západných krajinách. Podľa odborníkov kvantitatívne uvoľňovanie podporuje globálny ekonomický rast. Peniaze vytvorené v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania idú priamo do finančného sektora. Tieto opatrenia sú prospešné pre veľkých vlastníkov aktív, ale pre obyvateľstvo sú neúčinné.

Politika nulových úrokov

Keď centrálna banka zníži svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, znížia sa aj náklady na verejný dlh. Z nízkych úrokových sadzieb najviac ťažia najbohatšie spoločnosti a vládni ministri, pretože vlastnia lacné dlhy. Politika nižších úrokových sadzieb stimuluje akumuláciu dlhu, čo vedie k prudkému nárastu cien aktív.

Zníženie kúpnej sily

Podľa odborných odhadov sa kúpna sila za posledných 10 rokov znížila o 99 %. V priemere každý rok klesla o 5 %. Úspory ľudí, ktorí poberajú príjem vo forme platu, sa tak znížili. Majiteľov finančných aktív však pokles kúpnej sily poškodil menej. Takéto príčiny nerovnosti priamo súvisia s politikou rôznych krajín.