Ani zvýšenie produkcie by nemuselo nevyhnutne viesť k zníženiu cien ropy, pretože vysoké ceny sú znakom ekonomickej a menovej nerovnováhy, nielen výsledkom rozhodnutia OPECu znížiť produkciu. Postupné navyšovanie kvót pomáha, ale nerieši celý problém.
Problémy na trhu s ropou navyše súvisia s dlhodobo nesprávne alokovaným kapitálom a nedostatočnými investíciami do energetiky v spojení s extrémne uvoľnenými menovými politikami štátov, ktoré z ideologických dôvodov penalizovali kapitálové výdavky na fosílne palivá.
Masívne finančné injekcie mali aj vedľajší účinok, takže energetický sektor prešiel od konsenzuálneho podhodnotenia k masívnemu nadhodnoteniu, čím sa ešte viac urýchlil rast cien.
Ceny ropy tak v priebehu roka vzrástli o 60 %, a to napriek tomu, že ponuka rastie spolu s dopytom.
Podľa JP Morgan budú v rokoch 2021-2030 na uspokojenie dopytu potrebné kapitálové výdavky 600 miliárd dolárov.
Ceny výrazne ovplyvnili aj zásahy politikov. K rastu cien prispel hroziaci zákaz využívania domácich energetických zdrojov na území Spojených štátov, ako aj zákaz investícií do fosílnych palív vo viacerých európskych krajinách. Tieto hrozby nie sú výsledkom dôkladnej technickej analýzy ani nesprávnych prepočtov ponuky a dopytu, ale vychádzajú z politických programov.
Treba tiež povedať, že OPEC z vysokých cien ropy nebude mať úžitok, pretože produkcia členských štátov i krajín mimo združenia rástla spolu s dopytom. OPEC znížil aj odhady globálneho dopytu po rope za rok 2021 na 96,4 milióna barelov denne.
Najpravdepodobnejšími hlavnými hnacími silami sú Rusko a Spojené štáty, pretože bez nich by výrobné ceny vystrelili nahor bez ohľadu na to, čo by urobili členovia OPECu.
Pokles cien ropy príde s novými technológiami, investíciami a diverzifikáciou, nie s prázdnymi politickými hrozbami.