Po výsledkoch septembrového zasadnutia Fedu americká mena ustúpila takmer vo všetkých dolárových pároch, aj keď rétorika predsedu Fedu bola dosť jastrabia. Výsledky septembrového zasadnutia boli pritom vo všeobecnosti v prospech amerického dolára: regulátor oznámil obmedzenie programu QE už v novembri (a nie až v decembri) a sprísnil postoj k perspektívam zvýšenia úrokových sadzieb, pričom prvýkrát pripustil, že v roku 2023 sa budú zvyšovať v troch dávkach. Súčasne sa vo Fede zvýšil počet podporovateľov zvyšovania sadzieb už v budúcom roku. Inými slovami, Federálny rezervný systém napriek rizikám prejavil svoje silné kvality a od svojich zámerov napriek slabým údajov o americkom trhu práce a protirečivým údajov o raste indexu spotrebiteľských cien neustúpil.
Na tieto výsledky zasadnutia Fedu trh reagoval svojsky. Údajné jastrabie rozhodnutia americký dolár zrejme predpokladal a na ne "stavil" ešte pred septembrovým zasadnutím - od 6. septembra je index amerického dolára v súvislom uptrende, ktorého vrchol klesol 22. septembra, teda v deň oznámenia výsledkov Fedu. Po ich vyhlásení nasledoval protipohyb podľa zásady "keď sa o niečom hovorí, treba nakupovať, keď sa to naozaj stane, treba predávať". Dolár oslabil svoje pozície takmer vo všetkých dolárových pároch, vďaka čomu sa jeho súperi dostali do korekcie.
Oslabiť síce oslabil, kľúčové však je, že nie vo všetkých svojich pároch. Napríklad v páre s japonským jenom neustúpil ani náhodou. USD/JPY rastie tretí deň za sebou, pričom už prekonala úroveň rezistencie 110,00 (horná hranica oblaku Kumo na dennom grafe D1) a v súčasnej dobe testuje ďalšiu úroveň 110,50 (horná riara indikátora Bollingerových pásiem v rovnakom časovom rámci). Dvojica dosiahla nové jeden a pol mesačné maximum: v tejto cenovej oblasti ju bolo naposledy vidieť začiatkom augusta.
Takáto dynamika cien je predovšetkým dôsledkom slabosti japonskej meny. Jen totiž výrazne oslabil nielen voči doláru, ale aj v hlavných krosových pároch, najmä voči libre, euru a austrálskemu doláru. Za jeho padaním stoja tri hlavné faktory: "holubičie" výsledky najnovšieho zasadnutia Bank of Japan, neuspokojivý rast inflácie v Japonsku a predbežné riešeniu situácie s čínskym developerom Evergrande. Poďme však po poriadku.
V stredu oznámené výsledky zasadnutia japonskej centrálnej banky účastníkov trhu sklamali a jen sa následne dostal na vlnu predaja. Centrálna banka pritom vo všeobecnosti neurobila nič neobvyklé: potvrdila strop programu spätného odkupovania ETF na úrovni 12 biliónov jenov (čo zodpovedá 109 miliardám dolárov) a komerčných cenných papierov a podnikových dlhopisov na úrovni 20 biliónov jenov. Centrálna banka tiež pripomenula, že štátne dlhopisy bude aj naďalej vykupovať bez horného limitu. Regulátor zároveň vyjadril už známu holubičiu rétoriku, čím eliminoval možnosť, že zmení svoje súčasné akomodačné naladenie a (najmä) v blízkej budúcnosti zvýši úrokovú sadzbu. Napriek tomu kľúčová rétorika septembrového zasadnutia japonského regulátora dostala jen pod značný tlak. Predseda japonskej centrálnej banky Haruhiko Kuroda na svojej tlačovej konferencii uviedol, že riziká spojené s koronavírusom majú stále významný vplyv na ekonomiku. Ide najmä o kmeň delta, dôsledkom ktorého sa v krajine výrazne znížila spotreba. Kuroda tiež dodal, že japonský regulátor môže jednoznačne pokračovať v doterajšej mäkkej politike, ak budú makroekonomické ukazovatele naďalej vykazovať negatívnu dynamiku.
Akoby potvrdzujúc obavy šéfa japonskej centrálnej banky, dnešné údaje o inflácii vyšli v "červenej zóne", v zjavnom rozpore s predpokladanými hodnotami. Celkový index spotrebiteľských cien (CPI) dosahuje záporné hodnoty od októbra 2020. Ostatné tri mesiace sa síce postupne zvyšoval, pričom však aj tak ostáva pod nulou. Podľa predpovedí odborníkov mal indikátor v auguste dosiahnuť nulu, a pokračovať v procese síce slabého, ale predsa len zotavovania. Celkový CPI však napriek tomu opäť spadol na úroveň -0,4 %. Index spotrebiteľských cien bez cien čerstvých potravín vyšiel na nulu (na rozdiel od predpovedí rastu na 0,1 %) a index spotrebiteľských cien bez cien potravín a energií klesol na -0,5 %.
Inými slovami, kľúčové ukazovatele inflácie boli opäť sklamaním. To vyvolalo ďalší tlak na jen, ktorý sa ešte nespamätal z holubičích výsledkov stretnutia Bank of Japan.
Stojí za zmienku, že japonská mena začiatkom tohto týždňa vykazovala silný rast. Jenu sa zjavne tešil statusu ochranného aktíva najmä v súvislosti s veľkými problémami developera Evergrande, ktorého už tlač stihla nazvať "čínskym Lehman Brothers". Podľa viacerých analytikov by prípadný kolaps najväčšieho developera v Číne mohol byť značnou ranou pre čínsku ekonomiku, ktorá by mohla vyústiť do novej globálnej finančnej krízy. Tieto obavy vyvolali novú averziu voči riziku na menovom trhu, vďaka čomu sa jen na celom trhu posilnil. Tento zásadný faktor však netrval dlho. Nedávno vyšlo najavo, že Evergrande má problémy so splácaním úrokov z juanových dlhopisov. Zatiaľ nie je známe, či si na svoju prídu aj majitelia dolárových cenných papierov. Akcie spoločnosti však už narástli o 32 % a hongkonský index Hang Seng vzrástol o 2,5 %. Averzia voči riziku sa následne zmiernila a jen sa tak dostal pod značný tlak.
Aj z technická analýza naznačuje, že na páre USD/JPY by mali byť prioritou long pozície. Cena sa momentálne nachádza na hornej čiare indikátora Bollingerových pásiem v dennom časovom rámci D1, pričom testuje úroveň rezistencie 110,50. Zo súčasných pozícií môžeme uvažovať o longovaní do ďalšieho cenového pásma, ktoré zodpovedá úrovni 111,00 (horná čiara indikátora Bollingerových pásiem, ale iba na týždennom grafe).