Za posledné desaťročie ľudia v rozvinutých krajinách bežne vyjadrovali nedôveru voči vláde. V tomto smere sa rozdiely medzi krajinami zväčšujú. Sme svedkami rozsiahleho kolapsu ekonomiky a nebývalej nervozity vo finančnom svete.
V minulosti už k podobnému vývoju došlo, napríklad počas globálnej finančnej krízy v roku 2008. Vo vyspelých krajinách vtedy výrazne klesli kľúčové ekonomické ukazovatele, čo viedlo ku globálnej hospodárskej recesii. V tom čase k tomu prispeli faktory ako cyklický ekonomický vývoj, prehriatie úverových a akciových trhov, ako aj vysoké ceny komodít. Takýto vývoj však nevyvolal nevôľu obyvateľstva a neviedol k masovým protestom proti vládnym rozhodnutiam.
Aktuálnu globálnu recesiu spôsobila pandémia COVID-19. Jej dôsledky sú zničujúce. Nový koronavírus vyvolal globálny kolaps ekonomiky a podkopal dôveru verejnosti v odborníkov. V mnohých krajinách rastie skepsa voči medzinárodným finančným inštitúciám, centrálnym bankám, technologickým gigantom a predovšetkým voči Svetovej zdravotníckej organizácii. Pochybnosti ľudí ešte vzrástli, keď prezident Trump začal zasahovať do práce zdravotníckych orgánov. Občania rozvinutých krajín sú v otázke zavádzania karanténnych opatrení a povinného očkovania skeptickí. Táto téma vyvolala ďalšiu vlnu konšpiračných teórií, ktoré sa predtým šírili len v úzkych kruhoch. Ich vplyv na verejnosť sa výrazne zvýšil. Profesor dejín literatúry a umenia na univerzite v Tubingene v Nemecku Michael Butter hovorí, že popularita takýchto názorov medzi obyvateľstvom môže byť veľmi nebezpečná. Ak ľudia nedôverujú odporúčaniam lekárov, vedcov a finančných odborníkov, kríza pravdepodobne tak skoro neskončí.
30 % obyvateľov USA si myslí, že koronavírus umelo vytvorili biológovia v laboratóriu, a 35 % odmieta očkovanie proti COVID-19. Odborníci sú šokovaní, koľko ľudí pochybuje o tom, že vírus je skutočne nebezpečný, a koľko občanov odmieta dodržiavať všeobecne uznávané normy.
Dôveru ľudí sa podarí obnoviť iba vtedy, keď štáty budú reagovať na narastajúci skepticizmus verejnosti. Štátnici sa musia zamyslieť nad spôsobom, ako budú chrániť hospodárstvo a budovať dôveru verejnosti. Pripomeňme si marcové rozhodnutie Federálneho rezervného systému USA znížiť základnú sadzbu na 0,25 %. Na jar Fed emitoval doláre v objeme 700 miliárd a spustil program okamžitého spätného odkupovania aktív. Aktuálne sa aktíva spätne odkupujú rýchlosťou 2 miliardy dolárov za hodinu. To vyvoláva množstvo rečníckych otázok: aké dôsledky bude mať táto politika? Ako dlho bude Wall Street schopný bojovať proti dlhotrvajúcemu poklesu akciových trhov? Bezprecedentná mobilizácia finančných zdrojov pomohla ochrániť množstvo ekonomík. Rozdiel medzi Wall Streetom a zvyškom obyvateľstva však prehlbuje existujúce politické problémy.
Ak veľká väčšina občanov prestane dôverovať centrálnym bankám, povedie to k zrúteniu finančného systému. To sa týka aj liberálnej demokracie, ktorá by mohla zaniknúť. Systém stojí na dôvere verejnosti voči nemu a platí to aj v zdravotníctve: dôvera v odborníkov môže zvýšiť účinnosť očkovania proti COVID-19.
Hlavnou úlohou politikov je nájsť riešenie hospodárskych problémov. Primárnym cieľom je zabrániť hospodárskej kríze a kríze verejnej mienky. Dôležitými opatreniami na obnovenie svetovej ekonomiky sú aj zvýšenie autority vlády, zdravotníctva a vedy.