Líbya môže zničiť svetový trh s ropou


Občiansku vojnu v Líbyi vyvolali politické problémy a problémy ohľadom energetických zdrojov. Spravidla platí, že ten, kto má prístup k ropným poliam a kontroluje ich, má automaticky moc. Veliteľ líbyjskej národnej armády (LNA) Chalífa Haftar preto obsadil východné provincie, kde sa nachádzajú hlavné ropné ložiská, rafinérie a námorné prístavy. Z tohto miesta sa energetické zdroje prepravujú do Európy. Hlavným príjmom krajiny je práve vývoz ropy.


Vláda národnej jednoty (GNA) v Tripolise považuje Haftarov postup za nezákonný a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prerušilo styky s LNA. Na veliteľa boli uvalené sankcie, ktoré zakazujú obchodovanie s ním. Zahraničné ropné a plynárenské spoločnosti to však nezastavilo.

Napríklad francúzska spoločnosť Total, talianska ENI a Líbyjská národná ropná a plynárenská spoločnosť neprerušili produkciu ani počas tvrdých bojov v krajine. Zaujímavé je, že nikto pritom neporušil sankcie, pretože obchodujúce strany využili prefíkaný ťah. Všetky transakcie boli uzavreté v mene GNA a ropa sa čerpala z východného potrubia. Haftar a jeho armáda za to dostali dobre zaplatené.

Takto to pokračovalo až do konca minulého roka. V januári však Chalífa Haftar vyhlásil, že rozdelenie príjmu je nespravodlivé, a uzavrel námorné prístavy. Dodávky ropy do Európy ustali a s nimi aj financie pre Líbyu. Obyvatelia boli nespokojní a začali protestovať proti vláde. Požadovali ukončenie vojny a začatie obnovy krajiny.

V lete GNA oznámila zastavenie vojenských operácií proti Haftarovej armáde a žiadala, aby sa vývoz ropy do Európy obnovil. Strany dospeli ku kompromisu: veliteľ sľúbil, že zabezpečí čerpanie surovín. Zástupca vlády v Tripolise navyše súhlasil so spravodlivejším prerozdelením príjmov z predaja energetických zdrojov.

Národná ropná spoločnosť následne potvrdila, že na poliach Zalten, ar-Rakuda a El-Lehib bola obnovená produkcia ropy. Otvoril sa aj námorný prístav Marsa el Brega a energetické suroviny sa tak môžu exportovať. Spoločnosť Arabian Gulf Oil Co. čoskoro obnoví prevádzku v prístave Tobruk.

Členské štáty OPEC + sa však z tejto správy netešia. Toto združenie už niekoľko rokov znižuje výrobu, aby tak stabilizovalo ceny. Návrat Líbye prinesie na trh zhruba milión barelov denne. To predstavuje 1,1 percenta globálneho dopytu a na ceny to bude mať citeľný vplyv.

Dohody medzi Haftarom a podpredsedom vlády PNC Ahmadom Majtíkom však kritizovali politici na východe aj na západe. Podľa nich Haftar a Majtík nemajú oprávnenie uzatvárať takéto dohody, pretože armáda by nemala zasahovať do politických záležitostí.

Podľa nich by sa príjmy z ropy mali použiť na ekonomické, nie na vojenské potreby. V takom prípade sa situácia v krajine zlepší. Líbyjčania si želajú zmenu.

Líbyjský politológ Mustafa Fetouri sa domnieva, že v živote Líbyjčanov sa len máločo zmenilo k lepšiemu, pretože každá významná osobnosť sa sústreďuje len na udržanie vlastnej moci. Krajina prechádza politickým procesom, ale nie každý má v úmysle svoj post dobrovoľne opustiť. Každý chce z obnovenia vývozu ropy čo najviac vyťažiť.

Ceny ropy WTI už klesli pod 40 dolárov za barel.

Novembrové futures na ropu WTI oslabili o 0,77 % na 39,94 USD za barel. Novembrové futures na ropu Brent oslabili o 0,64 % na 41,65 USD za barel.

Ceny ropy klesajú aj kvôli pandémii koronavírusu. Počet infikovaných každým dňom stúpa. V Spojených štátoch už bolo potvrdených sedem miliónov prípadov a v Indii šesť miliónov. Investori sa obávajú druhej vlny a následnej karantény, čo negatívne ovplyvní oživenie globálnej ekonomiky.